Samozrejme, že všetky oči fanúšikov NBA boli v posledných týždňoch upreté na finále, kde napokon Warriors zdolali Cavaliers 4:2 a tešia sa tak z titulu, ale nesmieme zabúdať, že už o pár dní na nás čaká aj draft, kde sa mnohé budúce nádejné hviezdy dozvedia, v ktorých kluboch budú pôsobiť. Samozrejme zo všetýkch otázok je najdôležitejšia tá jedna. Kto bude jedničkou draftu?

Každé dieťa, ktoré hráva basketbal, už od základnej či strednej školy verí, že sa raz dokáže dostať do NBA a úplným snom je dostať sa tam ako jednotka draftu. Je však draftovanie z prvého miesta pre samotného hráča výhodou alebo naopak nevýhodou?

Poďme sa najprv pozrieť na výhody. Jednou z najdôležitejších je samozrejme tá finančná. Hráč, ktorého meno povie komisár NBA ako prvého, má zaistený kontrakt na štyri roky v hodnote okolo 28 miliónov dolárov. Druhou je samozrejme prestíž. Len málo hráčov si môže povedať, ja som bol ten prvý, mňa ohodnotili ako najlepšieho...

Teraz však treba hneď priznať aj tie tienisté stránky. Každá jednotka draftu je hodnotená a porovnávaná s hráčmi, ktorí boli draftovaní za ním či so všetkými ďalšími jednotkami ostatných draftov. Od samotného hráča sa potom očakávajú veľké veci. Keďže väčšinou tím, ktorý draftuje ako prvý, skončil medzi najhoršími, očakáva, že jednotka draftu ho ihneď pozdvihne, bude tým správnym ťahúňom a hviezdou do budúcich rokov. Očakávania sú veľké, avšak trpezlivosť častokrát už taká veľká nebýva.

Potvrdzujú to aj slová jednotky draftu z roku 2008, Derricka Rose: „Ak sa stanete jednotkou, bude na vás vyvíjaný obrovský tlak.“

A nie každý vie tento tlak zvládať. Veď si len spomeňme na neslávny príklad z nedávnej minulosti, ktorý pozná snáď každý. V roku 2001 draftovali Wizards z prvého miesta Kwama Browna, ktorý bol prirovnávaný ku Kevinovi Garnettovi, pretože bol silovo skvelo vybavený a navyše mal na podkošového hráča slušnú streľbu z diaľky. Nikdy sa však nedokázal vyrovnať s tlakom, ktorý bol naňho vyvíjaný, čo sa ukázalo už v jeho nováčikovskej sezóne a potvrdzuje to slovami aj jeho bývalý kouč z vtedajších čias, Doug Collins:

„Či je na prvé miesto väčší tlak, ako na iných hráčov? O tom niet pochýb. Mali sme vtedy úsek zápasov, kedy som musel Kwameho zo zápasu stiahnuť alebo ho do nich radšej ani nepostaviť, aby som znížil ten tlak na jeho osobu. Videl som to na jeho tvári, ako ho to trápi, ale nevie s tým nič robiť. Možno som mal pre to urobiť ešte viac, trochu si to dodnes vyčítam. Myslím si, že keby nebol jednotkou, bývall by z neho lepší hráč.“

Môžme však nájsť aj množstvo ďalších prípadov, Pervis Ellison v roku 1989 draftovaný Sacramentom Kings, Joe Smith v roku 1995 draftovaný Golden State Warriors, Michael Olokowandi v roku 1998 draftovaný Los Angeles Clippers či Andrea Bargnani v roku 2006 draftovaný Torontom, ktorí nikdy nenaplnili potenciál jednotiek draftu a nedosiahli žiadneho väčšieho úspechu.

O Bargnanim sa napokon vyjadril podobne ako Collins o Brownovi, bývalý tréner Raptors, Sam Mitchell: „Keby bol Andrea draftovaný okolo 10.miesta, bolo by to pre neho lepšie. Nevedel totiž ten tlak na svoju osobu ako na jedntoku zvládnuť. Dokonca by som povedal, že si myslel, že si nezaslúžil byť tým prvým.“

A títo hráči bohužiaľ často musia žiť s tým, že hrajú proti hráčom ako napr. Paul George, Kawhi Leonard či Jimmy Butler, ktorí boli draftovaní mnohí okolo 10. miesta alebo aj nižšie a častokrát sú oveľa úspešnejší individuálne ale aj tímovo.

Pokračování příště...